VLÁKNINA - ODPORÚČANÝ DENNÝ PRÍJEM

Kategória

[g/deň]

dojčatá 4 – 6 mesiacov

1

dojčatá 7 – 12 mesiacov

3

deti predškolského veku 1 – 3 r.

10

deti predškolského veku 4 – 6 r.

14

deti školského veku 7 – 10 r.

17

deti školského veku 11 – 14 r., chlapci

20

deti školského veku 11 – 14 r., dievčatá

18

dospievajúci chlapci 15 – 18 r., študujúci

22

dospievajúci chlapci 15 – 18 r., pracujúci

25

dospievajúce dievčatá 15 – 18 r., študujúce

18

dospievajúce dievčatá 15 – 18 r., pracujúce

22

pracujúce ženy 19 – 34 r., ľahká práca

22

pracujúce ženy 19. – 34 r., stredná práca

24

pracujúce ženy 19 – -34 r., ťažká práca

26

ženy ťarchavé

26

ženy dojčiace

28

pracujúce ženy 35 – 54 r., ľahká práca

22

pracujúce ženy 35 – 54 r., stredná práca

24

pracujúce ženy 35 – 54 r., ťažká práca

26

nepracujúce ženy 55 – 74 r.

20

nepracujúce ženy od 75 r.

18

pracujúci muži 19 – 34 r., ľahká práca

26

pracujúci muži 19 –.34 r., stredná práca

30

pracujúci muži 19 – 34 r., ťažká práca

32

pracujúci muži 35 – 59 r., ľahká práca

24

pracujúci muži 35 – 59 r., stredná práca

28

pracujúci muži 35 – 59 r., ťažká práca

30

nepracujúci muži 60 – 74 r.

22

nepracujúci muži od 75 r.

20

priemerný spotrebiteľ *

22,5


Kajaba, I. – Šimončič, R. – Ginter, E. – Ondrejka, J. – Kalač, J. – Trusková, I. – Bzdúch, V.: Odporúčané výživové dávky pre obyvateľstvo SR. Vestník MZ SR, 45, čiastka 7–8, zo dňa 28.04.1997. * Štiková, O. a kol.: Stanovení výživových doporučených dávek pro průmerného obyvatele SR a optimalizační výpočty doporučených dávek potravin. Praha, VÚZE/ Bratislava, VÚP, 1998, 13 s.

 
Rozpustná vláknina má schopnosť absorbovať vodu, napučiavať a v tráviacom trakte fermentuje za prítomnosti baktérií, preto môže byť zdrojom energie. Reguluje trávenie niektorých  tukov a cukrov, viaže na seba vodu a tým naberá na objeme.  Z väčšej časti je živinou pre mikrobiálnu flóru v tráviacom trakte, pôsobí teda ako tzv. prebiotikum (guaránová guma, pektín, ß-glukány, oligofruktózany).

Nerozpustná vláknina v tráviacom trakte nefermentuje, nie je zdrojom energie.
Zväčšuje objem  v črevách a skracuje dobu vylučovania stolice.

Zložky potravinovej vlákniny boli definované nasledovne:

1: neškrobové polysacharidy a rezistentné oligosacharidy
celulóza
hemicelulóza
arabinoxylany
arabinogalaktany
polyfruktózany: inulín a oligofruktózany
galaktooligosacharidy
pektíny
hydrokoloidy: gumy a slizy

2: analogické sacharidy
nestráviteľné dextríny: rezistentné maltodextríny (z kukurice a iných zdrojov) a rezistentné dextríny zemiakov
syntetické zlúčeniny na báze sacharidov : polydextróza, metylcelulóza, hydroxypropylmetylcelulóza a nestráviteľný (rezistentný) škrob

3: lignín

4: zložky sprevádzajúce komplexy neškrobových polysacharidov a lignínu v rastlinách
vosky
fytáty
kutín
saponíny
suberín
taníny

https://www.vup.sk/index.php?mainID=1&navID=43#Definícia 

 

 

Vláknina v potravinách
Potravina [g/100 g] Potravina [g/100 g]
O v o c i e
jadrové drobné
jablká 1,8 egreše 2,8
hrušky 2,4 ríbezle červené 4,7
duly 1,6 ríbezle biele 4,0
jarabiny 2,9 ríbezle čierne 5,6
arónia čiernoplodá 1,9 maliny 5,2
mišpule 9,2 černice 4,0
kôstkové čučoriedky 2,2
broskyne 1,4 kľukva 1,6
nektárinky 2,2 brusnice 1,5
marhule 1,0 baza čierna 6,0
čerešne 0,5 šípky 22,4
višne 0,7 moruše 1,5
mirabelky 1,0 drienky 1,4
slivky 1,5 rakytník 2,0
ringloty 2,3 jahody 1,3
slivy 1,8 hrozno 1,5
citrusové iné
pomaranče 1,8 ananás 1,3
kumkváty 3,8 kiwi 1,1
mandarínky 1,5 mango 1,7
citróny 1,8 papája 1,8
grapefruity 1,6 banány 3,1
orechy   granátové jablko 2,8
orechy kokosové 7,3 marakuja 3,3
kopra 13,7 ďatle čerstvé 3,6
orechy pekan 4,7 ďatle sušené 7,8
orechy makadamia 5,3 figy čerstvé 2,3
orechy píniové 1,9 figy sušené 12,4
orechy vlašské 2,7    
orechy lieskové 3,5    
gaštany jedlé 4,0    
arašidy 6,2    
orechy para 5,3    
pistácie 6,1    
orechy kešu 3,2    
mandle 6,0    

 

Z e l e n i n a
hlúbová
brokolica 2,8 kel ružičkový 1,6
kaleráb 2,2 karfiol 1,8
kel kučeravý 3,3 kapusta hlávková biela 2,7
kel hlávkový 3,1 kapusta hlávková červená 3,1
koreňová
zeler 3,7 petržlen 1,8
čierny koreň 5,3 reďkev 1,1
červená repa 2,3 reďkovka 1,0
mrkva 3,0 kvaka 2,4
chren 6,2 okrúhlica 2,5
paštrnák 4,3    
listová
zeler stopkový 2,4 šalát hlávkový 0,9
čakanka šalátová 1,4 šalát rímsky 1,2
mangold – listy 2,0 šalát ľadový 0,6
kapusta čínska 1,6 čakanka štrbáková 2,0
rebarbora (reveň) 1,4 žerucha záhradná 3,3
špenát 2,1 potočnica 3,0
vňaťová struková
zeler –vňať 3,6 fazuľka 3,0
petržlen –vňať 5,0 hrášok 5,2
plodová
baklažán 2,3 rajčiny 1,5
melón cukrový 0,9 tekvica 1,8
melón vodný 0,3 paprika zelená 1,9
uhorka šalátová 0,9 paprika červená 1,6
uhorky nakladačky 1,0 cukina, cuketa 0,9
paprika zelená 1,9    
cibuľová
cibuľa suchá 1,4 cesnak 0,9
cibuľa čerstvá 1,3 pažítka 2,0
cibuľa šalotka 1,4 pór 1,5
iná
špargľa 1,8 artičoky 1,3
kukurica cukrová 0,5 topinambury 3,5
kôpor 1,6 okra 4,0
fenikel 3,3 zemiaky skoré 1,3
    zemiaky neskoré 1,6

Kopec, K.: Tabulky nutričních hodnot ovoce a zeleniny. Praha, ÚZPI, 1998, 72 s.


 

Potravina [g/100 g]
šošovica červená lúpaná polená 13,2
šošovica veľkozrnná 15,0
fazuľa farebná červená 20,1
fazuľa farebná MUNGO 17,2
fazuľa farebná 17,3
fazuľa farebná AZUKI 19,2
fazuľa farebná čierna 22,0
fazuľa farebná červená 18,8
fazuľa farebná hnedá 19,6
fazuľa farebná PINTO 22,4
fazuľa biela malá 24,5
fazuľa biela veľká 19,2
hrach lúpaný KAPUCÍN 11,6
hrach lúpaný celý, žltý 12,6
hrach nelúpaný KAPUCÍN 21,2
hrach zelený 20,4
cícer 16,9
sója 19,4

Smrčinová, H. – Ouhrabková, J.: Závěrečná zpráva projektu EP9025 „Vláknina potravy a potravinářských produktů“, VÚP Praha 2001, 23 s.

 

Bylinky a korenia [g/100 g]
bobkový list sušený 26,3
bazalka čerstvá 5,2
bazalka sušená 17,8
škorica 24,4
rascovec obyčajný 10,5
pažítka 1,9
fenikel semená 39,8
majorán sušený 18,1
mäta čerstvá 5,6
mäta sušená 44,7
muškátový orech 23,7
oregano čerstvé 8,4
oregano sušené 42,8
paprika koreninová 20,9
čierne korenie 26,5
rozmarín čerstvý 7,7
rozmarín sušený 17,7
šalvia čerstvá 14,7
šalvia sušená 18,1
tymian čerstvý 12,3
tymian sušený 18,6
šafran 3,9

S. Salvini, M. Parpinel, et al.: Banca Dati di Composizione Degli Alimenti per Studi Epidemiologici in Italia, Milano, 1998, 958 p.

Prihlásenie

Táto stránka používa cookies. Viac info